Stredovek (sandvoss, e. r.)

- nebol ani prerušením medzi antikou a novovekom, ani zenitom dejín. Pokiaľ ide o filozofiu a vedy nemôže sa stredovek s Grékmi rovnať, iba ak tak s Rimanmi. Sila stredoveku tkvie jednoznačne v náboženskej oblasti a v jednotlivých oblastiach výtvarného umenia, predovšetkým v architektúre. Avšak aj k právu, politike, organizácii, obchodu a financiám stredovek prispel značným dielom. Uchoval a rozvinul dedičstvo antiky, vyviedol západné národy z barbarstva, podstatne prispel k tomu, že divočina a prales sa zmenili na kultúrnu krajinu, pribudlo období mieru, ľuďom sa v núdzi a pochybnostiach dostalo opory a nádeje, ako aj pocitu, že boli pozdvihnutí do bohom vyvoleného svetoporiadku.

Stredovek sa rozpadol preto, lebo celý jeho systém stál na falošných premisách, ako poznamenal R. Bacon, vytvorili obraz sveta beztoho, aby dostatočne poznali svet. A podobne to platilo aj o obraze človeka a povahe človeka; malá pozornosť sa venovala zmenám povahy človeka. Významné boli aj vonkajšie príčiny: faktory hospodárske, spoločenské a politické ( L705;138).