Štrukturalizmus (johnson, p.)

"Všetkým štrukturalistom bol spoločný marxistický predpoklad, že ľudské vlastnosti a konanie sa riadia podobnými zákonmi ako neživá príroda. Preto je úlohou špeciálnych vied také zákony objaviť a úlohou spoločnosti podľa ich objavov konať. Táto nová forma utopizmu so silným dôrazom na sociálne inžinierstvo striehnúce na konci cesty sa vyskytla v rovnakej dobe ako rapídny rozmach vysokoškolského vzdelania, najmä spoločenskovedných odborov koncom päťdesiatych a v priebehu šesťdesiatych rokov. (...) Čírou historickou náhodou, ktorá nijako nesúvisí so štruktúrami, či už hlbinnými, alebo inými, získali štrukturalisti vplyv, ktorý je celkom neúmerný vnútornej hodnovernosti ich teórií a ktorý sa potom spoločensky prejavil najsilnejšie v sedemdesiatych rokoch, kdey vysoké školy chrlili milióny nových absolventov.

Vrchol štrukturalizmu spadá do obdobia demoralizácie Spojených štátov a sústavnej expanzie a zvyšovania vplyvu Sovietskeho zväzu. Štrutkuralizmu obidve tendencie posilňoval, pretože ako marxizmus, z ktorého vznikol, bol antiempirický, popieral skutočný svet v prospech sveta teoretického a miesto faktov dával prednosť ich 'výkladu'." ( L260;675)

"Pre štrukturalistov zostávali všetky fakty zásadne len na povrchu, a preto boli nespoľahlivé. Akýkoľvek pokus využiť ich ako dôkazy bol iba nehanebnou obranou statu quo." ( L260;676)