Štúdium filozofie indickej

- musí rešpektovať dôležitú zvláštnosť indickej filozofie, že tzv. klasické systémy ( daršana) majú mnohostoročnú históriu ešte predtým, než poznáme prvých filozofov menom, a často až do klasickej doby nemáme ani žiadny spoľahlivý text. Nemôžeme teda o nich pojednávať rovnakým spôsobom, ako sme zvyknutí z dejín európskej filozofie, kde vykladáme názory jednotlivych filozofov a môžeme ich ľahko porovnávať a pozorovať dráhy myšlienkového pohybu. V Indii musíme asi až tak do polovice prvého tisícročia n. l. postupovať pri klasickych systémoch ináč. Musíme ukázať ich viacmenej záverečnú "klasickú" podobu a musíme sa pokúsiť spätne rekonštruovať cestu, po ktorej sa k nej dospelo. Táto rekonštrukcia, ktorá je niekedy dôležitejšia než sama ustrnutá "klasická" podoba systému, je vždy do značnej miery probabilistická a rozhodne ju nemôžeme spájať s nejakými historickými mysliteľskými osobnosťami, ktoré zostávajú navždy skryté. (Len nesmieme zabúdať, že pri budhistickej filozofii môžeme sledovať jednotlivych filozofov už od prvych storočí letopočtu, ak nie už aj skôr.). Pritom obdobie, v ktorom sa určitá filozofia vyvíjala, presahuje desiatky a desiatky genérácií! Napríklad pri vaišéšikovom systéme sa odhaduje doba jeho anonymného vývoja najmenej na 800 rokov! Pri sánkhji to bolo ešte viac.

Vo väčšine prác o dejinách indickej filozofie sa nijaký pokus o rekonštrukciu filozofického vyvinu nerobí a predvádzajú sa systémy v podobe už dosť strnulej, až dokonca upadnutej, a nivelizované do značnej miery vplyvom mentálnej klímy 5. stor. - 6. stor. n. l., kedy sa systémy po prvý raz začínajú vynárať z anonymity. Táto klíma bola klímou prudkého boja s ateistickým budhistickým ultraidealizmom vidžňánavády a súčasne masového a masivneho nástupu teizmu.