Svet (wittgenstein, l. i)

- súhrn faktov; fakt je existencia stavov vecí; stav vecí je spojenie predmetov/vecí.

Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.

Subjekt nepatrí k svetu, ale je hranicou sveta. Kde na svete možno pozorovať metafyzický subjekt? Povieš, že je to celkom tak ako s okom a zorným poľom. Ale oko v skutočnosti nevidíš. A na zornom poli nič nevedie k záveru, že je videné okom.

Zmysel sveta musí byť mimo sveta. Na svete je všetko také, aké to je, a všetko sa deje tak, ako sa to deje; na svete niet nijaká hodnota - a keby bola, nemala by nijakú hodnotu. Ak existuje hodnota, ktorá má hodnotu, musí byť mimo všetkého diania a mimo všetkého, čo má určitú povahu. Pretože všetko, čo sa deje a má určitú povahu, je náhodné. To, čo to všetko robí ne-náhodným, nemôže byť na svete, pretože inak by to bolo taktiež náhodné. Musí to byť mimo sveta. Aký je svet, to je pre vyššiu skutočnosť ľahostajné. Boh sa nezjavuje vo svete.

Mystické nie je, aký je svet, ale že je svet. Pozerať sa na svet sub specie aeterni znamená pozerať sa naň ako na - obmedzený - celok. Cítenie sveta ako obmedzeného celku je mystické. K odpovedi, ktorú nemôžeme vysloviť, nemôžeme vysloviť ani otázku. Existuje niečo, čo nemôžeme vysloviť. To sa ukazuje, je to mystické. Moje vety osvecujú tým, že ten, kto mi rozumie, nakoniec pozná, že sú nezmyselné, ak cez ne - po nich - vystúpil nad ne. (Musí odhodiť rebrík, keď po ňom vystúpil.) Musí tieto vety prekonať, potom vidí správne. O čom nemôžeme hovoriť, o tom musíme mlčať. ( L55;57-58)