Takt

takt

- prispôsobovanie všeobecnych zásad a pravidiel spolocenského styku každému jednotlivému prípadu, bez toho, že by sa ustupovalo od princípu, alebo ich primerané uplatňovanie v konkrétnych situáciách. Takt nezmaená iba ohľaduplnosť, ale ohľaduplnosť odstupňovanú, kvalifikovanú podla situácie a osôb, s ktorými rokujeme.

Takt je jemnocit, je to umenie zvážiť primeranosť nášho správania a konania a umenie vžiť sa do situácie toho, s kým sme v styku, a správať sa k nemu tak, ako by sme si priali, aby sa v rovnakej situácii zaobchádzalo s nami.

Tak vedie človeka k tomu, aby bol znášanlivý k iným, aby rešpektoval iné osoby a iné názory. Takt pritom neznamená súhlasiť so všetkým, čo povie partner rozhovoru. Ide práve o najvhodnejšiu formu, ako názory, s ktorými nesúhlasíme, odmietnuť bez toho, aby sme vecne a formálne druhú stranu urazili.

Avšak ja tá najvybrusenejšia forma môže byť urážkou, ak existuje taký úmysel. Taktní voči iným budeme vtedy, keď budeme ochotní premýšľať o tom, ako rokujeme s druhými, či nám záleží na tom, ako s inými ľuďmi komunikujeme. Ak to nie sme ochotní alebo ak nám na tom nezáleží, je obyčajne výsledkom netaktnosť alebo skôr neslušnosť ( L1364;11).