Teória poznania evolučná

- viacero smerov filozofického, resp. biologicko-filozofického skúmania rastu a vývoja ľudského poznania buď (1) pri aplikácii biologických princípov (predovšetkým princípu prírodného výberu) alebo (2) odvodzujúcich fenomén ľudského poznania z biologickej evolúcie či organickej evolúcie.

Predstaviteľom prvej skupiny zástancov evolučnej teórie poznania ide o hladanie analógií medzi vývojom poznania a vývojom biologických druhov. Sem možno zaradiť predovšetkým koncepciu vývoja poznania K. R. Poppera a S. Toulmina.

Do druhej skupiny patria koncepcie, ktoré vychádzajú z tvrdenia, že ak človek je výsledkom organickej evolúcie, potom aj jeho poznanie pochádza z tejto evolúcie a musí svoje predpoklady hladať v princípoch evolúcie. Tento smer sa konštituoval na pôde tej časti biológie, ktorá dostala názov porovnávací výskum správania živočíchov a človeka - etológia. Predstaviteľmi tohto smeru sú: K. Lorenz, D. T. Campbell, R. Riedl, G. Vollmer, F. M. Wuketits a i.