Teória rečových aktov

- teória, podla ktorej sa reč chápe ako súcasť správania: ľudia pri hovorení konajú, čiže niečo tvrdia, vydávajú rozkazy, vyslovujú želania, pochybnosti ap. Ich správanie regulujú isté pravidlá. Za základnú a najmenšiu jednotku rečovej komunikácie sa považuje rečový akt.

Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác ( L534;363).