Teória systémov všeobecná

- teória skúmajúca základné vlastnosti a vžťhay systémov na základe ich vzájomnej izomorfie, resp. homomorfie, ako aj výber všeobecných kategórií a usporiadanie systémov do postupnosti.

Matematickologickými prostriedkami opisuje všeobecné zákonitosti systémov, hľadá analógie v rôznych vedných odboroch a určuje všeobecné spôsoby zavádzania systémov na objekty.

Hlavným cieľom všeobecnej teorie systémov je:

- štúdium a tvorba umelého jazyka pre opis pojmov a vzťahov medzi nimi, - hladanie zákonitostí a ich aplikácií platných vo viacerých odboroch s cieľom prispievať k zjednocovaniu vedy,
- štúdium izomorfizmu a homomorfizmu medzi systémami,
- nájdenie všeobecného prístupu pri zavádzaní systémov na objekty a na stanovenie podsystémov vnútri systému,
- štúdium a určenie podmienok existencie systému.

Metodologický aparát všeobecnej teorie systémov vychádza zo systémového prístupu a využíva sa v kybernetike, systémovej analýze, systémovom inžinierstve a v ďalších vedných disciplínach na riešenie špecifických systémových problémov ( L337;361).