Termín "kríza vedy"-e

termín "kríza vedy"-E

E1.
"Termin 'kríza' sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v poslednej tretine 19. storočia. W. Dilthey roku 1873 v jednom liste napísal: '... je zvláštne, ako som statil všetku vonkajšiu ctižiadosť, túžbu napísať veľké dielo. Veľká kríza vied a európskej kutlúry, v ktorej žijeme, zaujali maju myseľ natoľko, že bude len na úžitok zrieknuť sa každej vonkajšej osobnej ctižiadosti.' ( L86;V.) Najprv sa verejne hovorí o kríze základov matematiky, ku koncu storočia sa začína hovoriť o kríze fyziky, biológie a psychológie. Po prvej svetovej vojne sa termín 'kríza" dostáva do názvov ((136-137)) prác. K. Búhler vydáva Krízu psychológie (1927), no najznámejšou prácou, ktorá má v názve tento výraz, je Husserlova Kríza európskyc vied a transcendentálna fenomenológia (1934-1937). ( L83;136-137, pozn. 5)
E2.
Termín "kríza vedy" je korelatívny s termínom " revolúcia vo vede" a práve tak sú korelatívne aj fenomény, ktoré označujú ( L83;137).
E3.
"...kríza vied má štyri základné dimenzie: metodologickú, gnozeologickú, svetonázorovú a prakticko-sociálnu." ( L83;137)