Tieň (jung, c. g.)

- inferiórna časť osobnosti. Súhrn všetkých osobných a kolektívnych dispozícií, ktoré v dôsledku ich nezlučiteľnosti s vedome volenou formou života nežijeme a ktoré sa v nevedomí spájajú do relativne autonómnej časti osobnosti s opačnými tendenciami. Tieň sa správa voči vedomiu kompenzačne, jeho pôsobenie môže byť preto práve tak dobre negatívne ako pozitívne. Ako snová postava má tieň rovnaké pohlavie ako snívajúci. Ako časť osobného nevedomia patrí tieň k ja, avšak ako archetyp odporcu (protivníka, satana) patrí ku kolektívnemu necedomiu. Uvedomenie si tieňa patrí k počiatočnej, úvodnej práci v analýze. Prehliadanie a potláčanie tieňa, ako aj stotožňovanie ja s tieňom môže viesť k nebezpečným disociáciám. Pretože tieň leží v blízkosti sveta inštinktov, je nevyhnutné brať ho neustále do úvahy.

Postava tieňa personifikuje všetko, čo subjekt neuznáva, a čo sa mu predsa len stále znovu a priamo alebo nepriamo vnucuje, teda napr. menejcenné charakterové črty a ostatné nezlučiteľné tendencie.

Tieň je oná zahalená, potlačená, väčšinou menejcenná a previnilá osobnosť, ktorá svojimi najvzdialenejšími výbežkami siaha až do riše živočíšnych predkov a zahřňa tak celý historický aspekt nevedomia ... Pokiaľ sme až doteraz boli toho názoru, že ľudský tieň je zdrojom všetkého zla, môžeme teraz už pri presnejšom skúmaní odhaliť, že nevedomý človek, totiž práve tieň, nepozostáva iba z tendencií hodných morálneho zvrhnutia, ale vykazuje aj rad dobrych kvalít, totiž normálne inštinkty, účelné reakcie, vnemy verné skutočnosti, tvorivé impulzy a iné ( L848;321-322).