Tragédia antická

- jeden zo základných a najstarších dramatických žánrov, dráma vážneho obsahu, zobrazujúca tragično; podobne ako satirské hry a komédie odvodzuje sa z bohoslužobných spevov, oslavujúcich boha Dionýza (piesne, tzv. dithyramby, prednášal väčšinou zbor preoblečený za satyrov, Dinýzovych sprievodcov, niekedy - najmä na Peloponéze - priamo za kozlov). Postupným dramatizovaním dithyrambov sa zrodila dramatická forma, ktorá sa v priebehu vývoja diferencovala najprv na tragédiu a satyrskú hru (iný výklad spája vznik tragédie s piesňou pri obetovaní kozla). Prvý k vyvoju dramatickej formy prispel Arion; prerušoval spevy zboru epickým rozprávaním náčelníka chóru, ktorý líčil Dionýzove príbehy. Z peloponézskych dithyrambov vznikol dramatický útvar až v Attike (strediskom boli Atény); Thespis uviedol - podľa tradicie v rokoch 536-533 pr. n. l. - prvú tragédiu, postavil v nej proti chóru sólového herca, ktorý sa rozprával so zborom v jambickom prehovore alebo na otázky chóru, prípadne jeho náčelníka, odpovedal (býval preto označovaný ako hypokrités, ten, kto vysvetľuje); tak sa vytvoril predpoklad pre vznik dramatického dialógu. Aischylos neskpr zaviedol druhého, Sofokles ešte tretieho herca (každý z nich hral dve i viac rolí), otvorili tak cestu k prerpacovaniu dramatického konfliktu ( L204;393).