Učenie aristippa z kyrény

- nadväzuje na učenia Protagora a učenie Herakleita. Podľa Aristippa sa celé ľudské vedenie zakladá na zmyslovom vnímaní. Predmetom vedenia nie je však objektívna skutočnosť, ale obsah našich pocitov. Preto je poznanie len subjektivne, v závislosti od toho, čo a ako človek pociťuje. Takéto vedenie môže mať teda len praktickú hodnotu, pretože teoreticky nikdy nevedno, či spoločné pojmy, ktoré ľudia používajú, skutočne svojím obsahom zodpovedajú ich zážitkom. Preto sa tiež celé ľudské poznanie redukuje na to, čo je človeku príjemné alebo nepríjemné. Všetko, čo zaručuje slasť, je zároveň aj dobré a užitočné. Prostriedkom na to má byť rozvážnosť, umiernenosť a sebaovládanie, čo zasa možno dosiahnuť len filozofiou. Preto filozofia tým, že učí správnemu výberu hodnôt, hodných, aby sa po nich túžilo, tým že oslobodzuje človeka z pút vášní a robí ho schopným využívať všetko na svoje šťastie, sa stáva vedou, ktorá človeka učí umeniu života. Filozofia tiež odstraňuje spred človeka také prekážky šťastia, ako neodôvodnené predsudky, vysnené a príliš unáhlené túžby, náboženské viery každého druhu a strach pred smrťou. Zákonom, ktorému sa podriaďuje ľudský život, je boj protikladov: príjemné s nepríjemným. Ideálom je LEIA KINESIS, čiže umiernená chuť užívať. Najvyššou cnosťou človeka je rozvážne užívanie toho, čo je príjemné ( L23;92-93).