FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Učenie melissa zo samu- je jednak komentárom základných predpokladov Parmenidovho učenia a jednak výsledkom skúmania bytia KATÁ TÉN HYLÉN, čiže nakoľko je bytie čímsi vecným, materiálnym. Malissos pravdepodobne ako prvý v dejinách filozofie zavádza pojem HYLÉ ako pojem niečoho, čo je telesnéalebo ako poej hmoty. Starý homérsky významový útvar "HYLÉ" Melissos obohacuje o nový filozofický obsah. Melissos popiera najmä možnosť absolútneho prázdna, pretože logicky ho nemožno definovať na základe pojmu bytia. Bytie v materiálnom zmysle je všetkým, je mimo konkrétneho miesta a mimo času a ako také je absolútne neohraničené, a teda jedno a výlučne jediné, vylučujúce akúkoľvek možnosť jestvovania čohokoľvek mimo seba, teda aj absolútneho prázdna. Pojem bytia teda zahrnuje v sebe i pojem prázdna i pojem HYLÉ (hmoty). Logika stojí nad DOXAI čiže nad vedením o zmyslovom svete. Zmyslovému pozniu chýba filozofická hodnota, pretože zmyslové poznanie podlieha ustavičnej zmene, a teda nemôže chápať ani predstavovať v stálych a nemenných kategóriách bytia. Keďže človek nemôže vyjsť za zmyslové poznanie, teda pravdivé, čisto rozumové poznanie je preň celkom nemožné. Melissovo učenie vyúsťuje do sofistického skepticizmu a koniec koncov do nihilizmu (cf. L23;76-77).
|