Učenie parmenida z eley

- nadväzuje na učenie pytagorejcov a učenie Xenofana z Kolofónu. Poznanie sa uskutočňuje dvoma spôsobmi: na nekonečnej ceste k pravde, na ktorej myslenie získava pojem toho, "čo je", teda bytia vpbec, a na konečnej ceste vnemov a z nich vychádzajúcich mienok. Na tejto ceste sa myslenie zaoberá tým, "čo nie je", a teda nebytím, to znamená zdaniami, ktoré sa opierajú o premenlivosť vonkajšieho sveta. Len bytie je, kým nebytie nie je. Pojem bytia je najvšeobecnejším pojmom, ktorý myslenie vytvára. Bytie je pochopiteľné len rozumom, ktorý jedine môže pochopiť to, čo je, kým na to, čo nie je, vôbec nemožno myslieť.
Bytie ako také nemá začiatok ani koniec, je jedno a zahrňuje v sebe všetko, je mimo casu, bez minulosti a budúcnosti, jednoducho je v permanentnej pritomnosti.
Myslenie nie je čosi odlišné od bytia, ale je samotným bytím, pretože bytie je obsahom myslenia a z neho vyplýva pravda, kým predmetom zmyslov využívajúcich jedine mnohosť vecí, je vždy čosi, čo sa len stáva a zaniká, a teda čosi, čo nie je, a preto zmysly sú prameňom ustavičných chýb a omylov. Bytie je mimo každej potenciality a nepodlieha procesu vznikania. Slovo "bytie" a slovo "je" majú ten istý význam. Nemajú nič spoločné so žiadnym iným určením a musí sa do nich zmestiť každé iné určenie.
Bytie je čosi reálne a má spojenie so zmsylovým svetom, pretože vo všeobecnosti svet obsahuje v sebe bytie a pojem bytia sa môže použiť na určenie pojmus evta. Bytie je telo i duša, veci viditeľné i neviditeľné, zem, voda i vzduch, jedným slovom všetko.
Poznanie sa delí na dialektiku, zakladajúcu sa na pravde bytia, a fyziku, ktorú tvoria len DOXAI (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmsylovým pozorovaním. Výsledky dialektiky sa vyznačujú nevyhnutnosťou a nemeniteľnosťou, výsledky fyziky sú realtivne a podliehajú zmenám. Dialektika odhaľuje svet ideí, fyzika opisuje a vyjavuje sa mimofilozofickými predstavami (cf. L23;74-75).