Učenie zoroastrizmu

- je v najpôvodnejšej forma podané v knihách Avesty. Praskutočnosťou, ktorá dala počiatok všetkému súcnu, je praprincíp chápaný ako čisto duchovná bytosť, ale zároveň rozdvojený v sebaafirmácii (Ahura Mazda) a seba negácii (Angra Mainju). Su to dva zabsolutizované protiklady a rozpory, z ktorých vyplýva pôsobenie praprincípu a ktorými je v ňom podmienená existencia pohybu. Ahura Mazda alebo Ormazd podmieňuje jestvovanie, Angra Meinju alebo Ahriman stelesňuje jeho popretie, proti čomu sa stavia Ormazd, a z negácie popretia vyplýva ďalšie jestvovanie, proti ktorému znovu pôsobí Ahriman, a tak sa donekonečna zrážajú protiklady, udržujúc jestvovanie bezosobnej - neskôr personifikovanej - praskutočnosti. Celý tento proces neskoršie náboženské prúdy v rámci zoroastrizmu predstavujú ako odveký boj protikladnych božstiev - dobrého a zlého.

V dôsledku tychto imanentných protikladov sa v prvotnom praprincípe spoluformujú druhotné praprincípy, ktoré sú takisto bez počiatku ako abolútne prvotný praprincíp sám. Tieto praprincípy sú tiež dôsledkom nevyhnutných zrážok protikladov. K druhotným praprincípom ako ďalší existenciálny prejav Ormazda patrí neobmedzené trvanie čiže čas a nikdy nehasnúce svetlo; existenciálnou negáciou zo strany Ahrimana je znovu nijakou mierou nepostihnutý priestor a bez počiatku a bez konca ho vyplňujúce temnoty. Svetlo i temnoty - ako dva neodlučné protiklady - tvoria prahmotu vypľňajúcu neobmedzený priestor, v ktorom v dôsledku pozitivneho pôsobenia času sa v cykloch rokov formuje mnohorako diferencovaná konkrétna skutočnosť. Všeskutočnosť tvorí relativnu jednotu, v ktorej nič nie je skôr ani neskôr, ale jedno sprevádza druhé; afirmácia negáciu a negácia afirmáciu, a to nevyhnutne a bezprostredne, bez počiatku a bez konca, v pozitívnom i v negativnom vzájomnom zrážaní sa a v nepretržitom pohybe. Hoci praprincíp sám bol vo svojej najprvotnejšej podstatepersonifikovaný, aj tak jeho všetky odveké imanentné prejavy ostávajú v hraniciach takých všeobecných pojmov, ako je pohyb, hmota, čas a priestor ( L23;36).