Veda spoločenská 19. st.-e

E1.
"Filozofia už (sc. po Hegelovi) nie je monopolným generátorom ideí. Vytvárajú sa relatívne samostatné roviny sociálneho myslenia. Vyvin sociálneho myslenia v rovine vedy už (sc. ako v spoločenskej vede v predchádzajúcom období) nie je jednoznčne korelovaný s vývinom filozofického myslenia. Stretávame sa s prípadmi, keď idea vzniká a rozvíja sa v rámci konkrétnejšej formy sociálneho myslenia a až dodatočne hľadá filozofické či vedecké zdôvodnenie. Napríklad buržoázny historizmus vo svojich prvých podobách rozvíja sa vo sfére politických, estetických, historiografických úvah a až dodatočne - v plnej miere u W. Diltheya - sa prenáša do filozofie." ( L83;126)
E2.
"Apriórne konštrukcie prestávajú usmerňovat skúmanie sociálnej skutočnosti, veda si vyhradzuje právo samostatného, filozofickými predsudkami neovplyvneného skúmania faktov a faktických súvislostí. (I ked toto skúmanie, oslobodzujúce sa od filozofických predsudkov, aj naďalej často usmerňujú nefilofické predsudky.) Rastúca špecializácia urýchľuje získavanie nových poznatkov. Výrazne sa začína prejavovat problém syntézy spoločenskovedného poznania. Čoraz zreteľnejšie sa ukazuje, že encyklopédie nenahradia teoretické, filozofické a svetonázorové syntézy empirického materiálu." "...Metodológia mala byť sférou zabezpečujúcou jednotu sociálneho poznania, ktorá by umožnila novú, nešpekulatívnu syntézu empirických poznatkov o dejinách, spoločnosti a kultúre." ( L83;130)
E3. Konkrétne vedy orientované na skúmanie rozmanitých aspektov spoločenského života vznikajú až v polovici 19. stor. Ich novosť "okrem iného dokumantuje aj to, že doposiaľ neexistuje jednotne akceptované označenie týchto vied ( spoločenské vedy, sociálne vedy, kultúrne vedy, idiografické vedy, humanistika, morálne vedy atď.)" "...Až v polovici 19. stor. sa utvára jasné vedomie odlišnosti týchto skúmaní od filozofického uvažovania, ako aj od prirodovedných skúmaní. Takisto v tomto období sa vytvára vedomie príbuznosti, spolupatričnosti týchto vied." ( L83;130)