Vedomie jazykové

- súhrn predstáv, skúseností a znalostí o štruktúre jazyka, o jeho jednotkách a o pravidlách ich používania u príslušníkov daného jazyka. Prejavuje sa ako schopnosť rozlíšiť, čo je v danom jazyku správne, primerané a účelné (jazykové normy), čo je prípustné popri normovaných prvkoch (variantnosť) a čo nie je primerané, čo je neúčelné a nesprávne (odchýlky a chyby).

Na spoločenskom jazykovom vedomí je založené individuálne jazykové vedomie, ktoré reguluje individuálne jazykové správanie (používanie jazyka).

Individuálne jazykové vedomie je zložkou spoločenského jazykového vedomia, ktoré sa postupne formuje a uplatňuje v danom jazykovom spoločenstve. Na individuálne jazykové vedomie vplýva výchova v rodine, v škole a vo verejnosti, ako aj celková úroveň spoločenského jazykového vedomia ( L534;221).