Vznik predstavy duše

- sa, podľa W. Wundta, udial v dávnych dobách z úvah o rozdiele medzi mřtvym a živým telom, z úvah o rozdiele medzi spánkom a bdením a z úvah o tom, čo je to sen, tieň a i. Dych sa považoval za nositeľa života, pretože posledným vydýchnutím život končil. Dych tak získava charakter neviditeľného životného princípu, ktorý existuje v tele a po smrti ho opúšťa. Ďalšie atribúty tohto princípu, éterickosť, nehmotnosť a i. súvisia s vlastnosťami dychu. V sne sa však zjavovali osoby už dávno mřtve a spiaci človek sám, hoci bol fyzicky pripútaný k svojmu lôžku, podnikal imaginárne cesty. To viedlo k presvedčeniu, že po smrti tela pretrváva jeho rozpad zvláštna substancia, ktorá je nositeľom života a duševna. Podobne chápanie života a duševne sa zachovalo ešte aj dnes u niektorých primitívnych kmeňov ( L223;24).