Zmluva (sz)

- vzťah medzi bohom a človekom, ktorý vznikol z iniciátívy boha a je regulovaný jeho zákonmi. Jej platnosť zaručuje na jednej strane boží sľub, na druhej strane dodržiavanie zákonov človekom.

Táto zmluva sa spočiatku vzťahuje iba na jednotlivé osoby, napr. na Nóacha (1M 9,9-17) alebo Abraháma (1M 15,9-18), potom aj na skupiny, na ich potomkov. So zmluvou uzavretou s Abrahámom je spojená povinnosť obriezky. No boh uzatvára zmluvu aj s ľudom (2M 19,5), čím sa židovský ľud stáva vyvoleným spomedzi všetkých národov.

V zmysle toho boh dá svojmu ľudu aj politickú moc a zabezpečí mu víťazstvo nad rozličnými národmi (5M 7,1-2). Politické neúspechy židovského národa si však vynútili isté prehodnotenie tejto zmluvy. Preto vzďaľujúc sa realite, dostáva interpretácia tejto zmluvy čoraz väčšmi duchovný obsah. Jeremiáš (Jer 31,31-34) kladie vonkajšie dodržiavanie zákonov a ich formálne zachovávanie až za vnútorný zákon poznania boha, ktorý je vpísaný do srdca ( L50;206).