Aura

aura

- gr.: ovzdušie, opar, vánok. Lek.: zvláštny pocit pred záchvatom, najm epileptickým, sprevádzaný často aj čuchovými a inými vnemami; predzvesť záchvatu. V mystike: ťažko postrehnuteľná fosforencencia obklopujúca každý jav. Auru možno vnímať zrakom, sluchom, čuchom, chuťou i hmatom alebo citom. Na cit pôsobí takmer všeobecne, čo je dokázané tým, že každý v každom vzbudzuje dojmy. Vo fyzikálnom zmysle je aura emanačná energia hmoty, ktorá väčšinou nemá dosť energie, aby sa stala vnímateľným žiarením, ale niekedy to tak skutočne je. Niekedy je to fosforescencia, inokedy elektromagnetické siločiary. Fosforeskovanie možno deliť na hrubé a jemné. Z hrubého vidno to, ktoré sprevádza tlenie látok, zatiaľ čo subtílne sa spravidla zachytáva iba citom. Subtílne fosforeskovanie prechádza do elektromagnetických siločiar, ktoré pôsobia energeticky. Ako také vytvára pole, ktorého dejová automatika vytvára subtílne prostredie, ktoré pozná okultizmus pod výrazom aurické vajce. Toto vajce je prostredie, v ktorom dochádza k afinite substancií, čo vyvoláva dojem vytvárajúceho sa veľmi jemného fluida, obklopujúceho živé organizmy. Toto je pravá aura, ktorej povaha je na základnej báze elektromagnetická, zatiaľčo na báze periférnej prostredím dejov, ktoré pôsobia na zmysly živých tvorov ako jemné, takmer astrálne telo ( L163;105 L396;37-38).