Celok (descartes, r.)

- je zložený z častí, medzi ktorými existujú neustál vzájomné väzby a súvislosti, kontinuita vzájomných vzťahov a súvislostí. Nové veci vznikajú ich nustálou integráciou a dezintegráciou. Keď sa niečo rozpadá, zároveň niečo vznik
á ako výsledok integrácie jeho ostatných vlastností.
Rozmanitosť vecí - častí celku nie je podla Descarta (podobne ako podľa atomistov) výsledkom kvalitatínych zmien. Ich kvalitatívnu rozmanitosť chápe ako výraz kvantitatívnej mnohotvárnosti. Preto napr. zviera chápal ako mechanický stroj.
Descartovo chápanie celku ako jednoty, nekonečne deliteľného kontinua, sa stáva teoretickým východiskom jeho metafyziky (cf. substancia (Descartes)) ( L379;24).