Descartes, r.

Descartes, Ren� (1596-1650) = Cartesius
K�d: 107

- franc�zsky filozof, predstavite� racionalizmu, �peci�lnovedn� b�date� v viacer�ch pr�rodovedn�ch odboroch. Postupom od metodick�ho pochybovania k nepochybn�mu Cogito ergo sum (Mysl�m, teda som) za�al obrat k subjektu, k vlastnej filozofii Ja. Descartes sa t�m stal predov�etk�m priekopn�kom v oblasti kritiky poznania.

Descartes za��na s bezprostredne danou subjekt�vnou sk�senos�ou jednotlivca.

Jeho cie�om bolo zalo�i� jednotn� vedu na matematickej b�ze. Descartes rozpracoval met�du z�skavania vedeck�ch poznatkov alebo racion�lne zd�vodnen�ho n�zoru: i�lo tu o heuristick� met�du alebo v�skumn� techniku (ars inveniendi = umenie objavova�), ktor� spo��va v postupnosti krokov zameran�ch na rie�enie b�date�sk�ch probl�mov (v matematike, pr�rodn�ch ved�ch, n�bo�enstve i etike). T�to Descartova met�da kombinuje anal�zu a synt�zu, pri�om anal�za predstavuje rozklad probl�mu alebo zlo�it�ho predmetu na jeho najmen�ie, intuit�vne rozoznate�n� s��asti a synt�za ho rekon�truuje pomocou pr�sne logick�ch oper�cii (dedukcie). Sleduj�c pravidl� tejto met�dy, Descartes h�ad� posledn�, z�kladn�, ve�n� pravdy. Existencia t�chto pr�vd je pod�a Descarta dan� pravdugarantuj�cim bohom (veracitas Dei). S� v�ak vlastnosti tohto boha nepochybn�? V �om m��e spo��va� istota m�jho poznania? Descartes radikalizoval svoju skepsu (pochybovanie) a� k - pod�a neho - nepochybn�mu, evidentn�mu v�chodisku, ktor� sformuloval vo vete, ktor� by sme po slovensky mohli sformulova� takto: M�m vedomie, teda existujem ("Cogito, ergo sum") ( L55;78 L749;196).