| FILIT
Obsah Chronol�gia Registre Vyh�ad�vanie Diskusia Spr�va |
Racionalizmusracionalizmus K�d: 351 - stanovisko rozumu, s�bor filozofick�ch smerov, ktor� do centra svojej pozornosti stavaj� rozli�n� druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logick� usporiadanie vec�. Po n�behoch k objektivistick�mu racionalizmu v antike doch�dza k systematiz�cii vlastn�ho, subjektivistick�ho racionalizmu v 17. storo�� a v 18. storo��, a to najm� v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi Locke, Hume, Condillac proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protire�enia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zasl��il Kant. Fichte, Schelling, Hegel sa op� vracaj� k objektivistick�mu racionalizmu �i presnej�ie k panlogizmu. Plne racionalistick� je historick� materializmus, pozitivizmus, pragmatizmus a od t�chto filozofi� z�visl� alebo nimi ovplyvnen� my�lienkov� smery s��asnosti: marxizmus, novopozitivizmus, logicizmus, fyzikalizmus. Racionalizmus je sp�sobom myslenia " osvietenstva a zdie�a jeho optimizmus, pokia� ver� v bezhrani�n� mo�nosti �udsk�ho poznania. Racionalizmus uzn�va iba do�asne, nie v�ak principi�lne nerie�ite�n� probl�my. V poosvietenskom obdob� sa v�razne stavala proti racionalizmu romantika, iracionalizmus ( Schopenhauer, Kierkegaard, Main de Biran, Nietzsche) a filozofia �ivota ( Bergson, Dilthey), hoci nezriedka a nechcene v �om sami neprestali v�zi� ( L154;598-599). Za racionalizmus mo�no pova�ova� ka�d� doktr�nu, ktor� z metafyzick�ho h�adiska vyhlasuje, �e ni� neexistuje bez d�vodu a teda �e ni� nie je nepochopite�n� rozumom ( L719;249).
----------------
|