Človek (augustinus)

- najvyššia duchovná bytosť, najvyššia bytosť tvorstva, ktorá nepozná nijakú inú príčinu ako Boha (125). Človek je svojou dušou podobný Bohu. Človek má bytie, život a rozum, je zložený z ducha, duše a tela; je to skutočný vesmír v malom.

Človek je predmetom filozofie (125), a síce ako jednolivec žijúci ako Božie stvorenie v spoločenstve s inými ľuďmi. Dôležitou zložkou človeka je jeho vedomie, v ktorom má zásadný význam skúsenosť času. Vo vedomí sa môžeme zmocňovať nielen pritomnosti, ale aj minulosti vo forme spomienky a budúcnosti vo forme očakávania. V spomienke, uskutočnení a očakávaní sa prejavuje časové členenie ľudského vnútra. Skúsenosť vlastnej časovosti odkazuje potom človeka na to, čo je nepominuteľné, na Boha.

Človek pozostáva z tela a duše, pričom duša má nadradené postavenie. Ľudský duch tovrí: pamäť, rozum a vôľa. Táto trojica je obrazom Božskej Trojice, čo len potvrdzuje, že človek je odrazom Boha.

Vôľa je láska. Konečným cieľom ľudksého snaženia je blaženosť. V láske smerujucej k Bohu človek nachádza orientačné zasa pre svoje konanie, takže môže povedať: "Miluj - a konaj, čo chceš." Láska k Bohu je najvyššou cnosťou a zárukou dobrého konania. Rozhodnutie milovať Boha a konať dobro prináleží samému človeku, ktorý má slobodnú vôľu.

Ľudia však často nad lásku k Bohu radia sebalásku, egoizmus, čo ich privádza k tomu, aby konali zlo ( L623;42).