Boh (augustinus, a.)

- stred sveta (125) vecí aj ľudí (125) ako jeho príčina i ako jeho cieľ.

Boh je najvyšším bytím, jediným nezávislým a nevyhnutným bytím. Všetky ostatné súcna sú od neho závislé a mohli by aj nebyť. Boh je causa essendi, príčinou bytia.

Boh je najvyššou pravdou, ku ktorej sa všetky pravdy nášho poznania (125) zbiehajú a voči ktorej nadobúdajú vôbec zmysel. Už pravda samo svojimi vlastnosťami, ktoré ju robia pravdou, t. j. svojou nevyhnutnosťou, nemennosťou a večnosťou svedči o súcnosti nejakej nevyhnutnej, nemennej a večnej bytosti, t. j. o existencii Boha. Boh je ratio intelligendi, dôvodom poznania a rozumenia.

Boh je najvyšším dobrom, a to nie dobrom vďaka nejakému inému dobru, ale dobrom všetkých dobier. Boh je ordo vivendi, poriadok, pravidlo žitia.

V týchto ontologických, noetických a etických kategóriách, v kategóriách bytia, poznávania, chcenia, alebo v kategóriách bytia, vedenia, milovania tkvie filozofické dešifrovanie tajomstva nicejskej dogmy o trojjedinosti božej: Boh Otec ako večné a nepremenné bytie mysliac seba samého vyvodzuje zo seba Syna ako svoju vlastnú myšlienku alebo sebapoznanie. Z Otca i Syna, z ich vzájomnej lásky vychádza tretis božská osoba - Duch svätý. Ten posväcuje mravné konanie a vôľu veriacich a umožňuje im dosiahnuť šťastie tým, že láskou k absolútnej pravde, ktorá je opäť absolútnym poznaním absolutneho bytia, participujú na božej nemennosti a večnosti ( L566;26).