Poznanie (augustinus)

- sa zakladá na vnútornej sebaistote vedomia: môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť. Ak sa totiž mýlim, potom som. Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomunje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje.

Pravdu nemožno nájsť mimo človeka (125): nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda. Len vo svojom vnutri nachádza človek nevyhnutné a isté pravdy, ktoré platia nadčasovo a nadindividuálne - napríklad princípy matematiky, logický princíp protirečenia a pod. Takéto pravdy nemôžu pochádzať zo zmyslovej skusenosti. Naopak, ich analýza skôr ukazuje, že zmyslová skúsenosť už predpokladá určité idey, to znamená, že nejestvuje nijaká smyslová skúsenosť bez účasti ducha.

Odkiaľ pochádzajú idey (125), ktoré sú nezávislé od zmyslovej skúsenosti? Večné pravdy sú nám dané vďaka tomu, že vyžarujú z Boha (125), ilumináciou (125).