Človek (štúr, ľ.)

- najvyššia prírodná bytosť; patrí ešte do prírody (105), no už na miesto, kde absolútna idea prepúšta svoju najvyššiu prirodnú bytosť z ríše neuvedomenosti a neslobody do ríše vedomia a slobody. Človek ako prírodná bytosť zostáva živočíchom, ako sebauvedomená bytosť je už aktívnym duchom, počiatočným, subjektívnym momentom navracania ducha k absulútnej idey. V ľudskej histórii sa duch prejavuje najdôstojnejšie ( L1270;356).