Príroda (štúr, ľ.)

- nemá svoju samostatnosť, no je zákonitá, pretože sa v nej v neuvedomenej podobe prejavuje božský rozum. Vznikla ako protiklad ducha a jeho opozícia, prekážka, na ktorej bude duch skúšať a objektivizovať svoju vôľu a slobodu. Príroda je konečnou stránkou absolutnej a nekonečnej idey, je dôsledkom jej vnutornej protirečivosti. Do prirody ako opozície ducha patrí aj človek (105) ( L1270;356).