Dokonalosť

dokonalosť dokonalosť (FT)

- dosiahnutie úplnosti, dokonanie (Vollkommenheit - Zum-Vollen-gekommen- -sein); rovnaký význam má lat. perfectio: zhotovenie alebo dokonanie, uskutočnené skrz naskrz (per), teda úplne. Dokonalosť preto zahrnuje zavřšenosť. Dokonalosť je zbavenosť akejkoľvek chyby alebo nedostatku, obsahovanie všetkého toho, čo patrí k podstate nejakej veci, čo leží v idei ideálu, čo má byť. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Napríklad v okruhu filozofických učení vznikajúcich na teisticky presiaknutej pôde sa za absolútnu alebo totálnu dokonalosť považuje boh (cf. L262;712 L749;112)

Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, t. j. čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Dokonalosť osebe alebo plnosť bytia po všetkých stránkach pripisuje klasická metafyzika Bohu, absolútnej bytosti ( L719;62).