| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Eklekticizmuseklekticizmus z gr. eklegein - vyberať) = škola eklektická - metóda alebo sústava, ktorá sa snaží zlúčiť do uspokojivej syntézy tézy vybrané z rôznych systémov; miešanie rozličných, často protirečivých názorov, predpokladov, hodnotení. Eklekticizmus je postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov. Ako škola antickej filozofie sa eklekticizmus začal šíriť v období helenistickej filozofie v 2. stor. pr. n. l. Najväčšie rozšírenie dosiahol v 1. stor. pr. n. l. - 2. stor. n. l., t. j. v období, keď nevznikali nijaké filozofické systémy. (V 3. stor. n. l. boli všetky staré smery a s nimi aj eklekticizmus zatlačené novoplatonizmom.) Veľmi silno prispel k rozšíreniu eklekticizmu Karneadov skepticizmus, z ktorého vyplývalo, že každý si môže vyberať to, čo považuje za teoreticky pravdepodobné a prakticky užitočné. V 1. stor. pr. n. l. sa prejavovala tendencia zdôrazňovať skôr zhody ako roadiely medzi filozofickými školami (pozri: Akadémia). V etike dospelo stieranie rozdielov tak ďaleko, že sa dá ťažko rozoznať, či napr. Horatiov ideál mudrca je viac stoický alebo epikurovský. Typickými predstaviteľmi antického eklekticizmu boli: Antiochos z Askalonu, ktorý podľa antického svedectva previedol stou do Akadémie, Cicero, Varro, Favorinus, Plutarchos.
----------------
|