Filozofia prírodná poeleatská

- záverečná etapa predsokratovskej filozofie; jej najznámejšími predstaviteľmi bolí: Empedokles, Anaxagoras a starogrécki atomisti. Učenie poeleatskej prírodnej filozofie je syntézou iónskej filozofie a eleatskej filozofie: uznáva reálnu mnohosť (korene vecí u Empedokla, semená vecí u Anaxagora, atomy u atomistov) a pohyb. Sformoval sa tu pluralistický filozofický výklad sveta ( L669;130).