Hermeneutika filozofická - vznik a vývin

hermeneutika filozofická - vznik a vývin

Predchodcom filozofickej hermeneutiky bol F. D. E. Schleiermacher (1768- 1834), predstaviteľ nemeckej protestantskej liberálnej teológie, ktorý si pri výklade starozákonných textov uvedomil, že porozumenie textu vychádza z pochopenia významu jednotlivých slov, ale na druhej strane porozumenie jednotlivému slovu už predpokladá porozumenie celku. Ďalšími hermeneuticky orientovanými mysliteľmi boli nemecký historik J. G. Droysen (1808-1884) a W. Dilthey (1833- 1911), duchovný otec filozofie života, ktorý v spise O vzniku hermeneutiky z r. 1900 vystihol ideu hermeneutického kruhu, podľa ktorej neexistuje intelektuálne vychodisko bez predchádzajúceho predpokladu. Pokiaľ pristupujeme k interpretácii určitého faktu, vnášame do výkladu podvedome predporozumenie, dané našou výchovou, vzdelaním, sociálnou a kultúrnou pozíciou, skrátka nemôžeme sa zbaviť dejinného horizontu rozumenia, fakticity svojej prítomnosti v spoločenskom a historickom kontexte. Ďalej je to nemecký filozof M. Heidegger (1889-1976) s jeho učením o existenciáloch nášho pobytu (Dasein) na svete. Zakladateľom filozofickej hermeneutiky je H.-G. Gadamer. Obrovský vplyv na rozvoj filozofickej hermeneutiky dnes má štrukturalisticky orientovaný francúzsky filozof P. Ricoeur (cf. L572;114).