| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Joga - podrobnejšie- smer indickej filozofie a meditačná prax, ktoré založil resp. systematizoval Pataňdžali. Joga ako prax je indický systém telesného a duševného cvičenia smerujúci k harmonickému rozvoju človeka (272), k jeho somatickej, emocionálnej a intelektuálnej vyváženosti. Jogická filozofia kladie dôraz na výklad psychologických kategórií, z pomedzi ktorých ústredné miesto zaujíma kategória čitta (čittam) čiže duch. Čitta je nositeľom psychického diania alebo komplexu všetkých potenciálnych psychických stavov. Pôvodná podstata čitty zostáva stále rovnaká a jednotlivé prejavy čiže konkrétne psychické stavy (významové útvary) sú modifkáciami či presnejšie deformáciami jej vývoja. Všetky psychické stavy sú len vlastnosťami ducha, vznikajú ako dojmy, ktoré lpejú na ňom a vyvolávajú ďalšie dojmy, z ktorých sa odvíjajú ďalšie psychické stavy (ako vlastnosti ducha). Každý psychický stav trvá len jediný okamih. Psychické stavy stále zanikajú a vznikajú. Aj všetky tie stavy, ktoré nie sú prítomné v danom okamihu, v skutočnosti stále existujú; sú iba na inom stupni bytia. Môžu kedykoľvek ( t. j. za zodpovedajúcich okolností) vystúpiť na povrch - ako napr. skryté vášne. To má základný význam pre fungovanie karmy. Dojmy z celého jedného života sa spoja dohromady v prípade úmrtia a vyvolajú znovu vtelenie, ktoré im, ich obsahu, ich kvalite, presne zodpovedá. A v novom vtelení potom pôsobí prv nadobudnutá karma, ktorá prináša tresty i odmeny. To, čoho sa treba zbaviť, aby bol človek oslobodený, je pätoro poškvrnení (vplyv budhizmu): nevedenie, vedomie ja, žiadostivosť, nenávisť, túžba po živote. Pokiaľ tu sú tieto poškvrnenia (kléšah), potiaľ môžu skutky stále niesť svoje plody. Keď sú odstránené - rozpustí sa čitta(m) v prakrti a viac nevzíde: je dosiahnuté oslobodenie. Cestou k tomu je joga, tzv. osemčlenná ( aštangajoga) ( L61;51-54). Z teoretického i praktického aspektu je joga totožná so samkhjou; odlišujú sa iba v dvoch bodoch:
1. joga je teistická v požiadavke existencie pána (íšvara), zatiaľ čo
samkhja ateistická.
-------
|