| FILIT
Obsah Chronol�gia Registre Vyh�ad�vanie Diskusia Spr�va |
Joga - podrobnej�ie- smer indickej filozofie a medita�n� prax, ktor� zalo�il resp. systematizoval Pata�d�ali. Joga ako prax je indick� syst�m telesn�ho a du�evn�ho cvi�enia smeruj�ci k harmonick�mu rozvoju �loveka (272), k jeho somatickej, emocion�lnej a intelektu�lnej vyv�enosti. Jogick� filozofia kladie d�raz na v�klad psychologick�ch kateg�ri�, z pomedzi ktor�ch �stredn� miesto zauj�ma kateg�ria �itta (�ittam) �i�e duch. �itta je nosite�om psychick�ho diania alebo komplexu v�etk�ch potenci�lnych psychick�ch stavov. P�vodn� podstata �itty zost�va st�le rovnak� a jednotliv� prejavy �i�e konkr�tne psychick� stavy (v�znamov� �tvary) s� modifk�ciami �i presnej�ie deform�ciami jej v�voja. V�etky psychick� stavy s� len vlastnos�ami ducha, vznikaj� ako dojmy, ktor� lpej� na �om a vyvol�vaj� �al�ie dojmy, z ktor�ch sa odv�jaj� �al�ie psychick� stavy (ako vlastnosti ducha). Ka�d� psychick� stav trv� len jedin� okamih. Psychick� stavy st�le zanikaj� a vznikaj�. Aj v�etky tie stavy, ktor� nie s� pr�tomn� v danom okamihu, v skuto�nosti st�le existuj�; s� iba na inom stupni bytia. M��u kedyko�vek ( t. j. za zodpovedaj�cich okolnost�) vyst�pi� na povrch - ako napr. skryt� v�ne. To m� z�kladn� v�znam pre fungovanie karmy. Dojmy z cel�ho jedn�ho �ivota sa spoja dohromady v pr�pade �mrtia a vyvolaj� znovu vtelenie, ktor� im, ich obsahu, ich kvalite, presne zodpoved�. A v novom vtelen� potom p�sob� prv nadobudnut� karma, ktor� prin�a tresty i odmeny. To, �oho sa treba zbavi�, aby bol �lovek osloboden�, je p�toro po�kvrnen� (vplyv budhizmu): nevedenie, vedomie ja, �iadostivos�, nen�vis�, t��ba po �ivote. Pokia� tu s� tieto po�kvrnenia (kl�ah), potia� m��u skutky st�le nies� svoje plody. Ke� s� odstr�nen� - rozpust� sa �itta(m) v prakrti a viac nevz�de: je dosiahnut� oslobodenie. Cestou k tomu je joga, tzv. osem�lenn� ( a�tangajoga) ( L61;51-54). Z teoretick�ho i praktick�ho aspektu je joga toto�n� so samkhjou; odli�uj� sa iba v dvoch bodoch:
1. joga je teistick� v po�iadavke existencie p�na (��vara), zatia� �o
samkhja ateistick�.
-------
|