Mudrc (stoicizmus)

- človek (148), torý sa vyznačuje apatiou (148), ktorý s neohrozenou rovnováhou ducha vie znášať nestálosti každého druhu a protivenstvá života a s rovnakým pokojom prijíma šťastie i nešťastie, dobro i zlo. Lebo všetko vyplýva z nevyhnutnosti osudu (148), ktorému protiviť sa by bolo proti prírode (148). Mudrc sa vo všetkom riadi len rozumom (148), je slobodný, bohatý a šťastný, nepozná klam ani omyl, nič ho neprekvapuje, ani sa ničoho nebojí, cudzia je mu každá slabosť a neovládne ho žiadna vášeň. Len mudrc môže byť pravým občanom, svedomitým štátnikom a spravodlivým vládcom, lebo len on pozná všetky povinnosti a len on ich môže bezo zvyšku vykonávať. Mudrca nemôže prestať byť cnostným, je mimo života a mimo smrti, preto sa môže vždy, keď sa mu zachce, rozumne so životom rozlúčiť ( L23;117-118).