Pohyb (filozofia predattická)

"Predsokratovská 'fyzika' nepozná pohyb v zmysle modernej prírodnej vedy, totiž ako zmenu polohy jednotlivých vecí vo vzťahu k iným. Pohyb nerozoznáva od procesu vôbec a zaujíma ju predovšetkým ako vznikanie a súčasne zanikanie, ktorým sa jednotlivé určité reality a ich súbor - svet, kozmos - vydeľujú z neurčitého prazákladu; pohyb je preto u nich pôvodne tým, čím vzniká a zaniká kozmos, je to vznik kozmu skôr než pohyb v kozme, pohyb sveta skôr než vo svete. Predsokratici, pokiaľ hovoria o pohybe, upínajú sa k pohybu kozmogonickému, ktorého nevyčerpateľným hýbateľom sú nerozlučné a vzájomne sa potláčajúce protiklady; herakleitovské určenia o identite cesty 'hore' a 'dolu', o 'odmeranom' roznecovaní a uhasínaní kozmického ohňa, o jednom, ktoré rozlišujúc sa zhoduje samo so sebou patrí do tejto súvislosti. To, že nemáme zo začiatkov ľudskej reflexieo celku sveta nijaké presné určenie pohybu a procesu, súvisí nielen s tým, že pôvodná 'fyzika'znamená ešte len prvé nesmelé krôčiky v skúsenostnom poznaní a jeho analýze, ale aj s touto zvláštnosťou filozofickej prereflexie: je úvahou o svete v celku, ktorý sa snaží tematizovať odtieňovaním proti pôvodnému 'chaosu', oproti nerozlíšenému prazákladu tých, ktorých Aristoteles nazýval HOI PROTOI THEOLOGESANTES (Met. A 983 b 29)." ( L108;19)