| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Filozofia predattickáfilozofia predattická = predsokratovská filozofia = raná grécka filozofia = prvé obdobie vývinu gréckej filozofie - starogrécka filozofia v období, kedy ešte centrom hospodárskeho a ideologického zápasu neboli otrokársko-demokratické Atény (Attika), ale bahaté mestá gréckych kolónií. Ústredným problémom predattickej filozofie bol problém pralátky, prapôvodcu všetkého jestvujúceho, počiatku (arché), základného prvku (stoicheion). Prvé známe riešenie tohto problému podal Táles Milétsky: podľa neho je touto pralátkou voda. Predsokratovská filozofia je prvé obdobie rozvoja európskej filozofie. Prekonáva dovtedy dominujúci mytologický výklad sveta, pričom sa usiluje o odhalenie jednotného základu, počiatku všetkého jestvujúceho. Pre prvé filozofické školy: milétsku školu ( Tales, Anaximandros, Anaximenes), efezskú školu ( Herakleitos, Kratylos) bolo typické, že tento základ sa im javil ako majúci konkrétnu povahu - oheň, voda, vzduch a bol podľa nich bytostne dialektický. Pytagorovci prišli s ideou, že základom sveta je neobmedzené a obmedzené ( tvar, forma, číslo). Eleatská filozofia ( Xenofanes, Parmenides, Zenon z Eley) prišla s kritikou dialektiky bytia a jeho mnohosti a zdôvodnovala prísny monizmus bytia ( Jedno), ktoré musí byť v súlade so závermi čistého rozumu, prisne nedialektické, bez akejkoľvek zmeny a pohybu. Poeleatská prírodná filozofia ( Empedokles, Anaxagoras, grécki atomisti) je do určitej miery syntézou iónskej filozofie a eleatskej filozofie: uznávala reálnosť mnohosti na bytostnej úrovni (korene vecí u Empedokla, semená vecí u Anaxagora, atómy u atomistov) a reálnosť pohybu. Sformoval sa tu pluralistický filozofický výklad sveta ( L669;129-130). "Predsokratici majú zvláštne čaro, ktoré spočíva v Żzačiatkoch . Je nesmierne ťažké pochopiť ich objektívne. Preto sa treba pokúsiť zbaviť akéhokoľvek Żfilozofického vzdelania , ktoré nám v bežných myšlienkových a jzykových obratoch zakrýva bezprostrednosť. U predsokratikov sa vypracováva myslenie z náhľadu pôvodnej skúsenosti bytia. Sme pritomní pri tom, ako sa po prvý raz uskutočňuje myšlienkové prejasnenie. V dielach jednotlivých veľkých mysliteľov panuje jedinečná a neskôr už nikdy neopakovaná jednota štýlu, ktorá je každému z nich vlastná. Pretože sa nám zachovali len zlomky, zvádza to takmer každého interpreta k tomu, aby si tam niečo pridal. Všetko je tu plné záhad." ( L278;117-118)
------------------------
|