Romantizmus filozofický

- filozofické učenie, ktoré sa šíri v Európe od poslednej tretiny 18. stor. do polovice 19. stor. a ktoré v reakcii proti osvietenskej filozofii znevažuje racionálne hodnoty (podobne ako neskôr Nietzsche) a obhajuje obrazotvornosť, intuíciu, spontánnosť a vášeň.

Romantizmus nachádza potešenie v analógiách spájajúcich človeka s vesmírom zvlaštnymi zhodami, ktorým je cudzí princíp sporu: ľudská bytosť sa tu chápe ako 'odlesk Boha alebo vesmirnej duše' (C. Pichois), a ak existuje romantické vedenie (ktoré treba odlišovať od vedy), je pramálo zlučiteľné s hľadaním prisnej účelovosti a zákonitosti.

Filozofický romantizmus, ktorý udeľuje významné miesto citu pre prírodu ( Rousseau) a určitej forme zbožnosti, sa vyvíja predovšetkým v Nemecku, najmä pôsobením Schlegelovým, Fichteho a Schellingovým ( L719;256).

--------------------------
romantizmus filozofický>