| FILIT
Obsah Chronológia Registre Vyhľadávanie Diskusia Správa |
Umenie (aristoteles)- mimézis (29); vypĺňa hodnotne voľný čas šľachetného muža duševnou činnosťou; prebúdza (hudba, dráma) mravné pocity, pretože nadšenie je afektom duše (29) ako nositeľky etického života. Rytmus, melódia atď. sa ako odrazy hnevu, odvahy, miernosti a iných duševných stavov týmto stavom priblužujú a vyvolávajú rovnaké správanie voči skutočnosti. Umenie má schopnosť dať mysli určitú mravnú povahu. Umenie plní túto svoju funkciu pomocou napodobovania (mimesis) ľudských citov a konaní. Umeniu nejde o to, čo sa stalo, ale opisuje to, čo je možné podľa objektívnych zákonov. Fantastické je zlučiteľné s umeleckou pravdivosťou. Rozhodujúca je sila presvedčivosti, ktorú umelecké dielo vyžaruje. To znamená, že hodnota umeleckého diela je koniec koncou určovaná pôsobením na dušu človeka (29) ako spoločenskej bytosti. Na tejto téze spočíva aj koncepcia tragédie a pojem katarzie (29) ( L646;319). Podľa Metafyziky I, 1 umenie vzniká tak, že sa z mnohých postrehov získaných skúsenosťou (29) utvorí jeden všeobecný súd o podobných veciach. Umenie je vedecké poznanie, ktorého predmetom je činnosť a konanie a nimi sa uskutočňuje ( L25;243-244 L1256;375).
-----------------------
|