Začiatok (filozofia novoveká)

- základ slúžiaci poznaniu ako vychodisko, od ktorého by sa mohlo stať
poznanie skutočným, istým vedením o svete.

V Hegelových časoch kritická filozofia pochybovala o tom, či môže
existovať takýto nepochybný začiatok. Ako by sa dala dokázať jeho správnosť, ak v začiatku ešte vôbec nie je obsiahnuté to, čo z neho má vyplynúť? Z toho sa vyvodzovalo, že začiatok je nevyhnutne hypotetický ( hypotéza) a jeho možná správnosť sa ukazovala až v priebehu filozofovania, keďže až pocas neho sa rozvíja to, čo na začiatku bolo len predpokladom, len počiatočne kladené.
Descartovo riešenie začať filozofické vedenie zo sebaistoty mysliaceho Ja, z "myslím, teda som", sa spochybnilo. Kant namietal, že toto "som" nie je nič iné ako empirické tvrdenie, ktoré v nijakom prípade nemožno vyhlásiť za jediný nepochybný začiatok filozofovania.

Začiatok, ktorý moderných filozofov uvádza do pomykova, nemá byť len
subjektivny podnet na uvažovanie, ako to bolo s údivom u Sokrata, ale
objektívny základ pravého poznania. Teda nielen začiatok myslenia, ale zároveň začiatok, v ktorom spočíva princíp celej skutočnosti, všetkého bytia ( L574; 382).