Synkriticizmus

synkriticizmus (z gr. SYNKRITIKOS = spájajúci a porovnávajúci) synkriticizmus (FT)
Kód: 98

- filozofická a metodologická koncepcia kriticky nadväzujúca a syntetizujúca encyklopedické a kritické idey európskej filozofie (najmä Komenského synkritizmus a ideu pansofie, Kantov a Marxov kriticizmus a Patočkovu radikalizáciu Husserlovho chápania sebakritiky kultúry). Synkriticizmus leží v základoch vybudovania systému SYSHEDIT.

Synkriticizmus vznikol v druhej polovici 80-tych rokov na pôde Stáleho seminára Integrácia na Komenského univerzite v Bratislave v nadväznosti na tradíciu bratislavskej školy (cf. L162;137,161 L418;29).

Metódou synkriticizmu je synkritika, ktorá predstavuje porovnávanie ľubovoľných entít pri zachovaní ich spojenia a zároveň neporušenosti porovnávaných entít; synkriticizmus sa teda neusiluje o syntézu entít, ale skôr o ich konkordanciu (98). Z tohto hľadiska je - stručne povedané - synkriticizmus filozofia konkordancie.

Výskyt ľubovoľnej entity - čiže udalosť (98) - je podľa synkriticizmu ireverzibilný, no zároveň je príležitosťou kultivovateľnosti. Synkriticizmus je návrhom využiť túto možnosť kultivovať sa a teóriou kultivácie.

Stredobodom pozornosti synkriticizmu je kultúra. Synkriticizmus vychádza z hypotézy, že kultúra je premieňanie zla na dobro (alebo menšieho dobra na väčšie dobro) a ošklivého na krásu. Čokoľvek patrí iba potiaľ do kultúry, pokiaľ sa podieľa na premene zla/ošklivého na dobro/krásno.

Synkriticizmus považuje filozofiu za činnosť odhaľovania, skúmania a rozširovania predpokladov premeny ľudskej spoločnosti na kultúrne spoločenstvo, človeka na kultúrnu bytosť.

Základným prvkom reality je podľa synkriticizmu udalosť, ktorú chápe v prvom rade ako príležitosť kultivácie. Udalosťou je napríklad ľudské indivíduum.

Ľudské indivíduum je podľa synkriticizmu udalosť otvárania sa miesta, cez ktoré na svet prichádza význam/zmysel.

Význam/zmysel je poľudšťujúca prítomnosť sveta v ľudskom vedomí.

Synkriticizmus ako filozofia formuluje štyri základné tézy:

1. Podstatou bytia človeka (98) je transcendencia.
2. Maximom bytia človeka je kultúrne bytie človeka ( kultúra (98)). 3. Podstatou kultúrneho bytia človeka je inscendencia.
4. Maximom kultúrneho bytia človeka je zmysluplnosť (permanentná vyplne- vyplnenosť zmyslom alebo úplná premena na zmysel).

V nadväznosti na štyri horeuvedené základné tézy synkriticizmus formuluje ďalšie tézy:

5. Podstatou zmysluplného života je synkrisis (98).
6. Maximom zmysluplného života je láska (98).
7. Podstatou lásky je potešenie z inakosti.
8. Maximom lásky je konkordancia čiže súsrdečnosť.

-----------------
synkriticizmus>